Milí priatelia,
prinášame vám kázeň o. Štefana Mordela, ktorú nám takto prednesenú sám zaslal do redakcie a s jeho láskavým dovolením ju s radosťou uverejňujeme.
Mnohí poznáte príbeh o farizejovi, pyšnom na svoju „dokonalosť“ a hriešnom mýtnikovi, ktorý však žialil nad svojimi chybami, priznal vlastnú úbohosť a hlboko ľutoval svoje činy. V tejto kázni sa vdp. Mordel zamýšľa nad otázkami - Čo nás vedie k chodeniu do kostola, či prečo sa Boh pýtal iba Evy, prečo to urobila, prečo sa to nepýtal diabla? Ako sa diablovo pôsobenie prejavuje dnes v spoločnosti a ako u nás - na Slovensku satan podnecuje ľudí k úpadku, degradácii a dekadencii?
Otec Mordel upriami našu pozornosť i na veľkú obeť Nášho Pána Ježiša Krista, ktorá dokazuje nesmiernu Božiu lásku a venuje sa aj nášmu kresťanskému a katolíckemu poslaniu, vrátane pastierov, ktorí, ak sú verní, s odvahou povedia, v súlade s ich úlohou aj to, čo je ťažké a nepríjemné.
A to nám pripomenulo esej biskupa Stricklanda (ktorú touto cestou v mierne skrátenej verzii opätovne uverejňujeme, prvýkrát sme ju uverejnili na portáli Christianitas.sk 19. júla - christianitas...., kde uviedol, že apatickí pastieri zrádzajú Krista svojím mlčaním (esej sa pôvodne objavila na portáli Bishop Strickland´s Substack a potom aj na LifeSiteNews):
„Zrada je cesta zbabelca - pochádza zo slabosti, nedostatku chrbtovej kosti, túžby po ľahšej ceste. Zrada je vo svojej podstate predaj - vedomá a dobrovoľná výmena niečoho väčšej hodnoty za niečo menšej pre vlastný osobný prospech - napríklad výmena Božieho Syna za 30 strieborných. Zrada je účasťou na zle, pretože mení človeka od nezištnej lásky smerujúcej k dobru iných k sebeckej túžbe, ktorá neberie ohľad na iných a povyšuje zradcu nad všetko ostatné. Zrada pohŕda tým, čo je dobré.
Judáš je tiež najväčším ľudským zradcom. Zradil nášho Pána a urobil tak bozkom. Akú bolesť to muselo spôsobiť Ježišovi Kristovi, ktorý ho tak miloval?!
Judáš bol jedným z dvanástich - mal dôverný vzťah s naším Pánom Ježišom Kristom. Ale v tom je podstata jeho zrady - zapredal Toho, ktorý ho poznal najdôvernejšie a ktorý ho miloval hlbšie než kohokoľvek iného. Judáš odmietol vernú, nezištnú a životodarnú Kristovu lásku za skromnú finančnú odmenu. A žiaľ, táto zrada nášho Pána pokračuje aj dnes. Nikde to nie je vidieť jasnejšie, ako na zrade toľkých v hierarchii Cirkvi Nášho Pána.
(...)
A čo zrada herézy? V Cirkvi práve teraz prebieha rozšírená zrada, keď sa katolícke učenie a katolícka doktrína odsúvajú bokom, aby sa vytvoril priestor pre učenie sveta. Jedna taká zrada sa týka homosexuality. Homosexualita sa dnes v Cirkvi stala „slonom v miestnosti“. Hoci správne uznávame, že ako verní katolíci musíme vždy milovať svojho blížneho (čo samozrejme zahŕňa aj tých, ktorí sú priťahovaní k rovnakému pohlaviu), katolícka Cirkev učí, že homosexuálne akty sú vo svojej podstate neusporiadané a sú vždy porušením božského a prirodzeného zákona. Preto nám musí byť jasné, že nikdy nie je dovolené zúčastňovať sa na týchto činoch a duchovní by nikdy nemali zavádzať svoje stáda tým, že budú takéto činy ospravedlňovať alebo minimalizovať ich vážnu povahu. Namiesto toho musíme vždy volať ľudí preč od hriechu a ku Kristovi a k odpusteniu, ktoré ponúka prostredníctvom pokánia a obrátenia.
Teraz však máme situáciu, keď mnohí na vysokých postoch v Cirkvi oslavujú a dokonca velebia tento životný štýl, ktorý odvádza duše od Krista. Veľký redaktor jezuitského časopisu America, P. James Martin SJ, zástanca tejto zvrátenosti, je jedným z najvýznamnejších hovorcov v dnešnej Cirkvi a často je žiadaný ako poradca Vatikánu. Dokument Fiducia supplicans významne prispel k zmätku tým, že otvoril dvere potenciálnym požehnaniam homosexuálnych vzťahov, čo je výsledok nemysliteľný ešte pred 50 rokmi. Tento dokument bol otvoreným pozvaním pre diabla, aby hľadal a nachádzal duše, ktoré sú zmätené Cirkvou, v ktorej mnohí duchovní už nezostávajú ukotvení v posvätnom Poklade viery, ale namiesto toho sa snažia modernizovať učenie, aby upokojili moderné uši.
Ale stále by ma zaujímalo…, keď kňazi, ktorí sa previnili ťažkými činmi nemravnosti, môžu stále slúžiť svätú omšu a držať v rukách posvätnú Eucharistiu…, prehovára k nim Kristus…? „Judáš bozkom zrádzaš Syna človeka?“ (Lk 22,47)
(...)
„A povedal svojim učeníkom: Nie je možné, aby neprišli pohoršenia, ale beda tomu, skrze koho prichádzajú! Tomu by bolo lepšie, keby mu zavesili mlynský kameň na krk a hodili ho do mora, akoby mal pohoršiť jedného z týchto maličkých.“ (Lk 17,1-2)
Nech vás náš Pán naďalej žehná a nech sa naša Presvätá Matka za vás vždy prihovára a vždy vás vedie k svojmu Večnému Synovi.
+ emeritný biskup Joseph E. Strickland“
A. Kulanová
Негізгі бет Pokora a pýcha alebo Duchovní by nikdy nemali zavádzať svoje stáda
Пікірлер: 16